Keď som stretla chlapíka menom Mido (mimochodom super človek a ešte aj pohľadný, ehm) a on medzi rečou vysvovil vetu: ,,Mám asi dvadsať koní." 

Ja: :-O 

On: ,,Chcela by si zažiť jazdenie v púšti?"

Ja: :-O

Pusa otvorená, tep ako po bežeckom maratóne.. už som na nič iné nemyslela.

Ešte trošku pozavádzať maminku s okolnosťami, aby sa nebála a hor sa za zážitkom do púšte.

Len ja, domorodý jazdec a dva strieborné araby vyznávajúce si cestou lásku.

Romantické. 

Aj by som to tak celé opísala, len... 

Ak jazdíte a budete mať niekedy tiež možnosť niečo takéto zažiť v arabskej krajine, nebuďte celkom tak bezhlaví ako ja. Nestrácajte v prvom rade rešpekt voči koňom, pretože nie je samozrejmé, že vás nesú na svojom chrbáte. Okrem toho púšť je veľmi zradná, terén doslova divoký.. kopcovitý, plný skál a kameňov. Už teraz viem, že nabudúce sa bez jazdeckých topánok a prilby nezaobídem.

 A taktiež nestrácajte rešpekt pred arabskými mužmi. Naša kultúra je celkom odlišná a my pre nich až príliš exotické..  Nechoďte sami tak ako ja. 

Iba v tom prípade, že narazíte na takého super chlapíka ako je Mido :-)

No bol to zážitok na celý život.

 A samozrejme, že mi raz ani zďaleka nestačilo...

Užívajte.

...

When I met a guy called Mido (by the way a great person and also handsome, ehm) and he just said:
“I have twenty horses”
I was like: gasp emoticon:-O 

He: “Would you like to ride in the desert?”
I was like: gasp emoticon:-O
Mouth wide open, heart beat like after a marathon.. I couldn’t think of anything else.
I didn’t say to my mother the whole truth, so she doesn’t worry too much and went straight for the desert adventure.
Just Me, native rider and two silver Arabic horses, which expressed their love to each other the whole way.

Romantic.

This would be the perfect word for it, but…
If you ride horses and you will have the opportunity to experience something similar in an Arabic country, don’t be so reckless like me. First of all don’t lose respect towards horses, because it’s not a sure thing that they carry you on their backs. Also the desert is very treacherous, the terrain is wild, full of hills, full of rocks and stones. Now I know that in future I will not go without riding boots and helmet.
And also don’t lose respect towards Arabic men. Our culture is very different and we are for them too “exotic”. Don’t go alone like me.
Only in the case of you meet such a great guy like Mido

It was a lifetime experience.
And of course once was far from enough…
Enjoy.

Kone musia vydržať oveľa viac ako u nás... 

Ďakujem Marabel. 

Zajtra ti prinesiem ešte viac.

Horses have to handle here far more than in our country... Thank you Marabel. I will bring you more tomorrow.

..zážitkom nebolo len jazdenie v púšti ale i na pláži.

Stále cítim ako sa mi vietor hrá s vlasmi.. všetky tie vône! 

ach..

..the adventure wasn’t only the ride in desert, but also the beach. I still feel the wind playing with my hair.. All the scents! ach..

Bolo tak pochabé si nahovárať, že mi more nechýbalo.

Možno ak by nehralo tak hriešnymi tyrkysovými farbami ako z filmu Modrá lagúna, možno ak by nemalo tak omamnú vôňu... A možno ak by som na vlastné oči nevidela aký farebný a neskutočne krásny dokáže byť podmorský svet.

Cesta od ktorej som pôvodne očakávala najmä oddych mi nakoniec nedala vydýchnuť ani na chvíľku. 

Opäť som bohatšia.

Kiež by som vám mohla ukázať fotky (spomienky), ktoré zostanú už len v mojej hlave.. 

No ukážem vám aspoň pár z tých, ktoré sa nám podarilo zachytiť. Aby ste mohli aj vy zacítiť túto diaľavu. 

Toto je prvá časť môjho raja.

Užívajte.

☀

I was foolish to think I didn’t miss the sea.

Maybe if it wouldn’t be covered in sinful turquoise colors just like straight from the movie Blue Lagoon, maybe if it wouldn’t have such stunning aroma… And maybe if I wouldn’t see with my own eyes how colorful and unbelievable beautiful can the underwater world be. 

  I expected from this journey just relaxation, but at the end all the adventures left me hardly catching my breath.

I will show you at least the ones I managed to capture. So you can also feel at least a little bit of this faraway land. 

This is part one of my paradise.

Enjoy

..na hrudi som si so sebou niesla kus domoviny v podobe tradičných slovenských ornamentov..

..in the form of traditional Slovak ornaments, I took a piece of my home on my breast..

..s prílivom si na brehu mora tancovali medúzy..

..with incoming tide, jellyfish have danced on the stage of the sea shore..

..šperky mora..

..jewelry of the sea..

..bežec s najkrajším domčekom.. 

..runner with the most charming little house..

..keď už slnko únavou na krajinu padalo..

..when the sun tired slowly lied down on the landscape..

Zaježová.

Možno ste o nej už počuli a možno ani nie. Malá dedinka v pohorí Javorie blízko Zvolena, známa posledné roky ako útočisko pre ľudí hľadajúcich pokoj, mier, prírodu a návrat k tradíciám.. kde číslo obyvateľov možno ani nepresiahne 200, no napriek tomu farebnejšia a aktívnejšia než akékoľvek tisícové mestečko. 

Z veľkej časti sa na tom podiela práve i vzdelávacie centrum Živica, kde si pobyt vychutnáte v uvoľnenej atmosfére i s vegetariánskou kuchyňou. Veru o Živici by sa toho dalo popísať mnoho a o samotnej dedinke Zaježová ešte viac. O tom ale niekedy nabudúce.

Ja som tam utiekla na pár dní nielen za oddychom a prírodou :-)

Tieto fotky vznikli pri túlaní sa po tamojších kopcoch i kopčekoch. 

Nádych, výskok! Výdych.

Radosť.

photo: Peter Bezúch, Sandra Poláková

edit: Sandra

photo: Sandra Poláková, Peter Bezúch

edit: Sandra

Zbožňujem spontánne výlety. A jedným z takých bola aj návšteva malebnej dedinky Čičmany, ktorá je známa svojou jedinečnou ľudovou architektúrou.. kto by o nej nepočul. Maľované drevenice sú skutočnou pastvou pre oči. Smútila som nad každou jednou, ktorá svoju honosnú výzdobu strácala. Čo bolo ale pre mňa ešte očarujúcejšie ako zdobené domčeky, boli skutočne nádherné výhľady na kopce plné zelených lesov a lúk. Okolitá príroda Strážovských vrchov bola jednoducho kapitola sama o sebe.

Než spoznám svet, musím poznať svoj rodný kraj ♥

I love spontaneous trips. One of these little adventures was a trip to a beautiful little village called Čičmany, which is known thanks to its unique folk architecture. Hand decorated wooden houses are a true treat for the eyes. I felt sorry for every one of them, which starts to lose the beautiful hand painted designs. There was only one thing more enchanting than the hand painted houses and it was the surrounding nature. Enchanting horizon with woods and meadows.

Before I will travel to see the world, I have to get known my own country ♥

..tu už si vychutnávame čaj z čerstvo natrhaných byliniek zo Strážovských vrchov..

..Here I am already enjoying tee made from fresh herbs collected in the surrounding hills and meadows..

Hlavný fotograf a zároveň model Čičmany 2014... Peter Bezúch!

The main photographer and best model of Cicmany 2014... Peter Bezúch!

Najskôr som si povedala:,,Veď fotky to povedia za mňa.“

 No predsa mi nedá nepreniesť moje pocity aspoň do pár slov. Hlavne tak nejak nezachytávajú len samotnú Pohodu, ale skôr doslova... mňa na Pohode :-)

Minulý ročník bol môj prvý. A ja sa doteraz pýtam prečo. Prečo som dovtedy tak dlho tento festival vedome ignorovala. Hmm.

Náklonnosť k festivalom je vo mne dá sa povedať odmala. Vždy som vyhladávala zväčša tie menšie ako Beseda u Bigbítu či celkom maličké rodinné festivaly s veľkým srdcom niekde na lúke.

Aj keď som zlú skúsenosť s veľkým festivalom vlastne vôbec nemala, akosi som ich začala prehliadať. Môj prvý som absolvovala keď som mala 13r. - Hodokvas v Pezinku a vlastne to bol jeden z najlepších aké som zažila. Kruci, mám pocit že toto môžem povedať o väčšine z nich. Proste si ich užívam.

Srdcom, sluchom, telom.. všetkým.

Ale späť k tomu, prečo som si nechala pod nosom ubiehať minulé pohodové ročníky. Asi preto, že som dávala na slová nesprávnych ľudí, ktorí si ho užiť jednoducho nedokázali. Program je tak PESTRÝ, hýri všetkými chuťami a farbami. Nech ste malý, stredný, veľký, taký, hentaký či onaký. Či si chcete užiť hudbu, divadlo, tvoriť, diskutovať, nakupovať, uviaznuť v stanovom mestečku pri vlastnej hudbe s priateľmi ako naši susedia, ísť s jedlom o preteky alebo spiť sa pod obraz boží.. Jaký si to udeláš takový to máš.

Vážne to tento rok nebolo len o Gáboríkovi,  Kiskovi a čapovanej treske, hah. Tieto časti programu išli napríklad celkom mimo mňa a ja som sa o ich prítomnosti dozvedela až po skončení festivalu. Zato mi srdce ukradli pre mňa doposiaľ neznáme skupiny ako Jambinai z Južnej Kórei, Tame Impala z Austrálie, naše slovenské Fúzy Múzy, Juana Molina z Argentíny... Och to bola žena.

A to je len malá časťz programu. Ani nevravím o tom množstve milých stretnutí a okamihov, ktoré mi podvihnú kútiky pokaždé keď si na ne spomeniem.

Zastavovalo sa pri mne množstvo ľudí, najmä cudzinci. Najmilšie spomienky mi zostalo na tých z Kanady, Mexika a Ruska.. Boli tak otvorení, milí, zvedaví a vychutnávali si to naplno. A čo sa mi zase potvrdilo, ej. Musím docibriť angličtinu pretože by som sa rozprááááávala a nie iba rozprávala.

Toto je práve ten typ festivalu kde vás môže poriadne mrzieť, že sa utnete s alkoholom, ktorý zahmlie spomienky.

Len pre zaujímavosť.  Môj pitný režim na Pohode vyzeral takto: 1x nealko pivo, 1x maté a potom.. voda voda, voda, voda, voda, voda, voda. A vlastne ešte... voda!

Ach, keby ste vedeli ako sa mi nechcelo odísť.

Úplne si pamätám ten okamih. Sobota – poobede. Slnko sa nevedelo dohodnúť s oblakmi z vaty kto bude pán. Vo vzduchu sa príjemne miesila hudba z pódií, všade spokojnosť, úsmevy.. smiech. Tam tvoria obrazy, tam ktosi z návštevníkov hrá na klavíry, do toho znie milý falošný spev.. tam sa učia tancovať ľudové tance.. a tam proste len tak ležia na tráve a ľúbia sa.

Akoby všetci tie tri dni hodili stres a problémy za hlavu. Ten oblak spokojnosti, lásky a pohody si treba zažiť. Preto ak máte v sebe aspoň kúsok festivalovej.. hudobnej či kreatívnej dušičky, festival Pohoda vám ju pohladí.

Štvrtok