Keď som bola oslovená s požiadavkou vyrobiť korunku v podobe party pre budúcu Miss Folklór.. ako dlho myslíte, že som váhala?

Návrhy sa vo mne rodili okamžite.

Poslednou dobou ani nemusím listovať medzi fotkami, stačí listovať v hlave. Pri svojom tvorení som sa inšpirovala Liptovským regiónom, konkrétne obcou Liptovská Teplička (popravde som raz vyrobila partu iba podľa mojich predstáv a o rok takú takmer istú objavila na fotkách práve z tejto obce) 

To vraví len o prirodzenom cykle, našej rozmanitosti a citu ku kráse. 

No a bolo rozhodnuté. 

Spojila som tradičné s moderným, mojou predstavivosťou.. a vznikla táto kvetinová korunka plná farebných kvietkov a sklenených perličiek.

Keď sa na ňu teraz dívam, musím povedať, že víťazke Petre Lenárovej neskutočne pristane. 

Sama by som medzi dievčatami nevedela zvoliť tú "naj"... Všetky boli nesmierne talentované a akoby nestačilo aj krásne! Rozhodol doslova hlas ľudu, každý jeden návštevník tohto podujatia mohol hlasovať o budúcej kráľovnej.

A tak sa 29. augusta na Liptove, pod horami, v obci Východná konalo toto tradične netradičné podujatie plné krásy nášho ľudového dedičstva.. krojov, tanca, spevu.

Úprimne musím priznať, že najviac som dych zatajovala pri "prehliadke" našich tradičných svadobných párt.

Zapožičaná bola aj jedna odomňa, z môjho rodného Záhoria, ktorú som vyrábala podľa storočného dochovaného originálu.

Som nesmierne rada, že sa zrodilo niečo, čo môže byť pre nás tak identické a svojou časťou prispieva taktiež k tomu, aby sme nezabúdali nato koľko šikovnosti, jedinečnosti a bohatstva nám odovzdali naši predkovia.

Veľká vďaka patrí organizátorke Barbore Palovičovej, bez ktorej by táto súťaž nikdy nemala takúto podobu.

A teraz už koniec slovám, pozrite si okamihy, ktoré som pre vás zachytila...

Tradičná kvetinová parta z regiónu Záhorie, vyrábaná z ručne robených kvietkov a sklenených fúkaných perličiek.

Nájdete ju aj TU.

Súťažiace mali na sebe okrem tradičných a štylizovaných krojov aj modrotlačové šaty z kolekcie "True Blue" od slovenskej módnej návrhárky Jany Gavalcovej.

A tu už po mojom boku krásne víťazky aj finalistky súťaže, spolu s Barborou Palovičovou.

♥

Love, passion and folklore!

Sandra

...

foto/postprocess: Sandra Poláková

Možno viete a možno nie, jednou z mojich vášní je výroba kvetinových venčekov. 

Inšpirujem sa najmä tradičným slovenským folklórom, partami, ktoré nosili slobodné dievčatá.

Veniec, parta, koruna.. ako len chcete. Táto sa pod mojimi rukami zrodila včera. Plná rozkošných perličiek.

Páči sa?

Zbožňujem spontánne výlety. A jedným z takých bola aj návšteva malebnej dedinky Čičmany, ktorá je známa svojou jedinečnou ľudovou architektúrou.. kto by o nej nepočul. Maľované drevenice sú skutočnou pastvou pre oči. Smútila som nad každou jednou, ktorá svoju honosnú výzdobu strácala. Čo bolo ale pre mňa ešte očarujúcejšie ako zdobené domčeky, boli skutočne nádherné výhľady na kopce plné zelených lesov a lúk. Okolitá príroda Strážovských vrchov bola jednoducho kapitola sama o sebe.

Než spoznám svet, musím poznať svoj rodný kraj ♥

I love spontaneous trips. One of these little adventures was a trip to a beautiful little village called Čičmany, which is known thanks to its unique folk architecture. Hand decorated wooden houses are a true treat for the eyes. I felt sorry for every one of them, which starts to lose the beautiful hand painted designs. There was only one thing more enchanting than the hand painted houses and it was the surrounding nature. Enchanting horizon with woods and meadows.

Before I will travel to see the world, I have to get known my own country ♥

..tu už si vychutnávame čaj z čerstvo natrhaných byliniek zo Strážovských vrchov..

..Here I am already enjoying tee made from fresh herbs collected in the surrounding hills and meadows..

Hlavný fotograf a zároveň model Čičmany 2014... Peter Bezúch!

The main photographer and best model of Cicmany 2014... Peter Bezúch!

Najskôr som si povedala:,,Veď fotky to povedia za mňa.“

 No predsa mi nedá nepreniesť moje pocity aspoň do pár slov. Hlavne tak nejak nezachytávajú len samotnú Pohodu, ale skôr doslova... mňa na Pohode :-)

Minulý ročník bol môj prvý. A ja sa doteraz pýtam prečo. Prečo som dovtedy tak dlho tento festival vedome ignorovala. Hmm.

Náklonnosť k festivalom je vo mne dá sa povedať odmala. Vždy som vyhladávala zväčša tie menšie ako Beseda u Bigbítu či celkom maličké rodinné festivaly s veľkým srdcom niekde na lúke.

Aj keď som zlú skúsenosť s veľkým festivalom vlastne vôbec nemala, akosi som ich začala prehliadať. Môj prvý som absolvovala keď som mala 13r. - Hodokvas v Pezinku a vlastne to bol jeden z najlepších aké som zažila. Kruci, mám pocit že toto môžem povedať o väčšine z nich. Proste si ich užívam.

Srdcom, sluchom, telom.. všetkým.

Ale späť k tomu, prečo som si nechala pod nosom ubiehať minulé pohodové ročníky. Asi preto, že som dávala na slová nesprávnych ľudí, ktorí si ho užiť jednoducho nedokázali. Program je tak PESTRÝ, hýri všetkými chuťami a farbami. Nech ste malý, stredný, veľký, taký, hentaký či onaký. Či si chcete užiť hudbu, divadlo, tvoriť, diskutovať, nakupovať, uviaznuť v stanovom mestečku pri vlastnej hudbe s priateľmi ako naši susedia, ísť s jedlom o preteky alebo spiť sa pod obraz boží.. Jaký si to udeláš takový to máš.

Vážne to tento rok nebolo len o Gáboríkovi,  Kiskovi a čapovanej treske, hah. Tieto časti programu išli napríklad celkom mimo mňa a ja som sa o ich prítomnosti dozvedela až po skončení festivalu. Zato mi srdce ukradli pre mňa doposiaľ neznáme skupiny ako Jambinai z Južnej Kórei, Tame Impala z Austrálie, naše slovenské Fúzy Múzy, Juana Molina z Argentíny... Och to bola žena.

A to je len malá časťz programu. Ani nevravím o tom množstve milých stretnutí a okamihov, ktoré mi podvihnú kútiky pokaždé keď si na ne spomeniem.

Zastavovalo sa pri mne množstvo ľudí, najmä cudzinci. Najmilšie spomienky mi zostalo na tých z Kanady, Mexika a Ruska.. Boli tak otvorení, milí, zvedaví a vychutnávali si to naplno. A čo sa mi zase potvrdilo, ej. Musím docibriť angličtinu pretože by som sa rozprááááávala a nie iba rozprávala.

Toto je práve ten typ festivalu kde vás môže poriadne mrzieť, že sa utnete s alkoholom, ktorý zahmlie spomienky.

Len pre zaujímavosť.  Môj pitný režim na Pohode vyzeral takto: 1x nealko pivo, 1x maté a potom.. voda voda, voda, voda, voda, voda, voda. A vlastne ešte... voda!

Ach, keby ste vedeli ako sa mi nechcelo odísť.

Úplne si pamätám ten okamih. Sobota – poobede. Slnko sa nevedelo dohodnúť s oblakmi z vaty kto bude pán. Vo vzduchu sa príjemne miesila hudba z pódií, všade spokojnosť, úsmevy.. smiech. Tam tvoria obrazy, tam ktosi z návštevníkov hrá na klavíry, do toho znie milý falošný spev.. tam sa učia tancovať ľudové tance.. a tam proste len tak ležia na tráve a ľúbia sa.

Akoby všetci tie tri dni hodili stres a problémy za hlavu. Ten oblak spokojnosti, lásky a pohody si treba zažiť. Preto ak máte v sebe aspoň kúsok festivalovej.. hudobnej či kreatívnej dušičky, festival Pohoda vám ju pohladí.

Štvrtok