Najskôr som si povedala:,,Veď fotky to povedia za mňa.“

 No predsa mi nedá nepreniesť moje pocity aspoň do pár slov. Hlavne tak nejak nezachytávajú len samotnú Pohodu, ale skôr doslova... mňa na Pohode :-)

Minulý ročník bol môj prvý. A ja sa doteraz pýtam prečo. Prečo som dovtedy tak dlho tento festival vedome ignorovala. Hmm.

Náklonnosť k festivalom je vo mne dá sa povedať odmala. Vždy som vyhladávala zväčša tie menšie ako Beseda u Bigbítu či celkom maličké rodinné festivaly s veľkým srdcom niekde na lúke.

Aj keď som zlú skúsenosť s veľkým festivalom vlastne vôbec nemala, akosi som ich začala prehliadať. Môj prvý som absolvovala keď som mala 13r. - Hodokvas v Pezinku a vlastne to bol jeden z najlepších aké som zažila. Kruci, mám pocit že toto môžem povedať o väčšine z nich. Proste si ich užívam.

Srdcom, sluchom, telom.. všetkým.

Ale späť k tomu, prečo som si nechala pod nosom ubiehať minulé pohodové ročníky. Asi preto, že som dávala na slová nesprávnych ľudí, ktorí si ho užiť jednoducho nedokázali. Program je tak PESTRÝ, hýri všetkými chuťami a farbami. Nech ste malý, stredný, veľký, taký, hentaký či onaký. Či si chcete užiť hudbu, divadlo, tvoriť, diskutovať, nakupovať, uviaznuť v stanovom mestečku pri vlastnej hudbe s priateľmi ako naši susedia, ísť s jedlom o preteky alebo spiť sa pod obraz boží.. Jaký si to udeláš takový to máš.

Vážne to tento rok nebolo len o Gáboríkovi,  Kiskovi a čapovanej treske, hah. Tieto časti programu išli napríklad celkom mimo mňa a ja som sa o ich prítomnosti dozvedela až po skončení festivalu. Zato mi srdce ukradli pre mňa doposiaľ neznáme skupiny ako Jambinai z Južnej Kórei, Tame Impala z Austrálie, naše slovenské Fúzy Múzy, Juana Molina z Argentíny... Och to bola žena.

A to je len malá časťz programu. Ani nevravím o tom množstve milých stretnutí a okamihov, ktoré mi podvihnú kútiky pokaždé keď si na ne spomeniem.

Zastavovalo sa pri mne množstvo ľudí, najmä cudzinci. Najmilšie spomienky mi zostalo na tých z Kanady, Mexika a Ruska.. Boli tak otvorení, milí, zvedaví a vychutnávali si to naplno. A čo sa mi zase potvrdilo, ej. Musím docibriť angličtinu pretože by som sa rozprááááávala a nie iba rozprávala.

Toto je práve ten typ festivalu kde vás môže poriadne mrzieť, že sa utnete s alkoholom, ktorý zahmlie spomienky.

Len pre zaujímavosť.  Môj pitný režim na Pohode vyzeral takto: 1x nealko pivo, 1x maté a potom.. voda voda, voda, voda, voda, voda, voda. A vlastne ešte... voda!

Ach, keby ste vedeli ako sa mi nechcelo odísť.

Úplne si pamätám ten okamih. Sobota – poobede. Slnko sa nevedelo dohodnúť s oblakmi z vaty kto bude pán. Vo vzduchu sa príjemne miesila hudba z pódií, všade spokojnosť, úsmevy.. smiech. Tam tvoria obrazy, tam ktosi z návštevníkov hrá na klavíry, do toho znie milý falošný spev.. tam sa učia tancovať ľudové tance.. a tam proste len tak ležia na tráve a ľúbia sa.

Akoby všetci tie tri dni hodili stres a problémy za hlavu. Ten oblak spokojnosti, lásky a pohody si treba zažiť. Preto ak máte v sebe aspoň kúsok festivalovej.. hudobnej či kreatívnej dušičky, festival Pohoda vám ju pohladí.

Štvrtok

Ubehla ako voda.. tri dni boli málo! Zostali úsmevy a krásne spomienky. 

Dostala si aj mňa, Pohoda <3

...aspoň zopár momentov..

Popri nafukovacej posteli a špaldovom vankúšiku so mnou na festival putoval aj môj zbožňovaný stuhový veniec. Keď ho mám na hlave.. všetko je tak, ako má byť.

Ľudia boli milí, šťastní... rozdávali úsmev i objatia :-D

Najsilnejší zážitok som si odniesla z koncertu, ktorý predviedla čarovná Maia Vidal.. óm!

Toľko fotiek s jedlom som snáď ešte ani nemala! Áno, veru som mala na Pohode veľký aj iný apetít, ako ten hudobný :-) Brucho mi spokojnosťou plnila Góvinda, Veggie, ovocné šťavy a KulinArt. mmmmm

Koncertné slnečné hodiny. Sem tam nefunkčné..

Máte Maté? Dobíjame energiu na večer!

Kvalitný koncert a nesmrteľný Dežo v podaní Kuba Ursínyho a Provisorium. Radšej sme si vystáli 40 minút pred začiatkom.. museli sme mať luxusný výhľad! Podarilo sa.

Teším sa aj novému dvd s šesticou Dežových filmov, ktoré som si kúpila hneď po koncerte :-) Zoženiete ho tiež napríklad u Dr. Horáka.

Nočné záblesky.....

Počasie naozaj vyšlo.. ani teplo ani zima. Háre Háre!

Mixhell šokoval. "Malá zlá potvora"..úžasná.

Nočný psychedelický The Smashing Pumpkins boli pre mňa prekvapením. Och tie sóla!

 A vyhrievaná podlaha ako bonus.. už len (nealko) pivko a nechať sa unášať hudbou. 

Veru.. Tankové pivo.

Živelný koncert Lemon Bucket Orkestra roztancoval snáď všetkých... !

Tanec v oblakoch.

Mods.